Ak by si sa ma spýtal, čo je mojim najobľúbenejším herným mechanizmom, dnes by som jednoznačne odpovedal worker placement. Takmer každá moja obľúbená eurovka ho má a je to veľmi zaujímavý mechanizmus. V tomto článku sa pozrieme bližšie na to, čo to ten worker placement vlastne je, a ako je použitý v rôznych hrách.
Čo to vlastne je?
Worker placement je forma výberu akcie, ktorá je reprezentovaná položením figúrky pracovníka / pracovníkov na akčné pole. V zásade rozlišujem niekoľko charakteristík, ktoré určujú, ako vlastne táto mechanika nakoniec vyzerá.
Prvým zásadným rozdeľovačom rôznych typov worker placementu je to, či danú akciu vyhodnotím hneď, alebo až neskôr, napr. na konci kola. Ďalej je tiež dôležité, do akej mieri môj pracovník obmedzuje ostatných hráčov. Niekedy úplne zablokuje danú akciu, inokedy ju urobí pre ostatných hráčov drahšou.
Klasika
Podľa týchto kritérií je teda pre mňa základ alebo „klasika“ worker placement, kde výhody dostaneš okamžite po umiestnení pracovníka, a kde svojim pracovníkom pre ostatných túto akciu zablokuješ. Klasickými príkladmi takýchto hier sú Agricola, Caverna, alebo z modernejších napríklad Barrage. Pre hráčov to potom znamená, že dokážu veľmi spoľahlivo plánovať svoje akcie, tiež vedia sledovať svojich protihráčov a prípadne ich zablokovať.
Vyhodnotenie na konci kola
Zaujímavou variáciou na klasické prevedenie tohto mechanizmu je to, že odmenu z každej akcie dostanú hráči až na konci kola. Príkladom môže byť napr. Doba Kamenná. Táto malá, ale dôležitá obmena prináša do hry novú úroveň taktiky. Hráči musia myslieť nie len na to, aké akcie chcú robiť, ale aj to, v akom poradí sa na konci kola budú akcie vyhodnocovať (či už v predom stanovenom poradí, alebo v poradí, aké si hráči zvolia).
Ďalším skvelým príkladom na tento mechanizmus je hra Lancaster. Tu sa tiež odmeny vyhodnocujú na konci kola, ale oproti ostatným hrám má jeden zaujímavý mechanizmus – hráči dokážu rytierov ostatných hráčov vyhodiť z akcie a prebiť ich silnejším rytierom. To prináša k tejto mechanike zaujímavú úroveň konfliktu, ktorý v eurovkách často chýba.
Kombinácie s kartami
Jedným moderným spôsobom, akým sa dizajnéri pokúšajú vdýchnuť worker placementu nový dych, je kombinovanie s kartami. Hry ako Duna: Impérium alebo Arnak využívajú deck building v spojení s worker placementom. Karty potom určujú, na ktoré akčné polia môžu hráči svojich pracovníkov poslať. Najmä pri Dune sa to veľmi vydarilo, a práve preto je touto hrou Janči momentálne posadnutý.
Iným spôsobom využitia kariet vidíme napríklad v hre Podmorské Mestá. Tu hráči spolu so svojím pracovníkom vždy zahrajú aj kartu. Pokiaľ sa farba karty zhoduje s farbou akcie, kam poslali pracovníka, môžu využiť aj akciu na karte. Týmto spôsobom vzniká veľa zaujímavých kombinácií, a tiež sú akcie s kartami v rovnováhe, kde zelené akcie sú slabé, ale zelené karty sú silné, a pri oranžových naopak.
Špecialitky
Záverom by som rád uviedol niekoľko príkladov, ktoré sa ťažko kategorizujú, no sú zaujímavé. Napríklad možnosť vracať a zajímať pracovníkov z hry Architekti Západného kráľovstva. Tu môžu hráči využiť akciu, pomocou ktorej vedia zajať súperových pracovníkov a odovzdať za peniaze, alebo si vrátiť vlastných. Vytvára to pocit neistoty, kde musí každý hráč zvažovať, či sa mu oplatí pridať ďalšieho pracovníka na akciu, aby nebolo príliš jednoduché ich všetkých zajať.
V druhej hre zo série Západného kráľovstva – Paladinovia Západného kráľovstva – sa hráči stretávajú s ďalšou zaujímavou obmenou worker placementu. V tejto hre si väčšinu času hráči „hrabú na vlastnom piesočku“ a blokujú akurát seba. Avšak používajú pracovníkov rôznych typov, ktorých si na začiatku kola vyberajú. To vnáša do hry novú úroveň taktiky, keďže hráči musia plánovať nielen akcie, ktoré chcú v danom kole využiť, ale aj to, akých pracovníkov si na ne vyberú.
Mojim posledným príkladom špeciálneho worker placementu je hra naozaj špeciálna – Tzolk’in. V tejto hre hráči umiestňujú svojich pracovníkov na kolesá kalendára, ktorý sa každé kolo otáča. Pracovník, ktorý je na kolese, sa každým kolom posúva ďalej k silnejším akciám. To znamená, že si hráči svoje kombinácie musia plánovať niekoľko ťahov dopredu. Vo výsledku z toho vznikla veľmi zaujímavá hra, ktorá je ťažká na pochopenie a hranie, no nakoniec ponúka veľmi silné momenty.
Záver
Worker placement je zabehnutá mechanika, ktorá sa dnes objavuje takmer v každej eurovke. Je preto zaujímavé pozrieť sa na ňu v rôznych obmenách. „Obyčajný“ worker placement už často nestačí a je potrebné ho nejak obzvláštniť. Veľmi ma teší, že dizajnéri stále prichádzajú s novými nápadmi, ako spestriť tento starý mechanizmus.
Pri písaní tohto článku som si tiež uvedomil, že worker placement v hre, ktorú práve dizajnujem, je úbohý, a treba na ňom popracovať. Už len prísť na nejakú zaujímavú obmenu 😀
Akú príchuť worker placementu máš najradšej? Zabudol som na niektorú významnú hru? Daj nám to vedieť v komentároch!
Pridaj komentár