Posledných pár týždňov som strávil dizajnom hry do súťaže Dice Mitigation Challenge. V tomto článku predstavím svoj názor na súťaže v dizajne hier.
Dice Mitigation Challenge
Táto súťaž trvala tri mesiace a skončila tento pondelok. Ja som sa o nej ale dozvedel celkom neskoro, takže som na ňu mal iba mesiac a niekoľko dní. To ma však neodradilo od toho, aby som skúsil za tento krátky čas vymyslieť a dokončiť hru.
Téma súťaže sa točila okolo kociek a rôznych spôsobov, ako manipulovať s hodnotami, ktoré vám na nich padnú. Téma to pre mňa naozaj nemohla byť horšia, keďže mám najradšej strategické eurovky a neznášam náhodu na výstupe (output randomness). To však vôbec nevadí, aspoň som sa dostal von zo svojej komfortnej zóny.
Okrem témy mala súťaž iba zopár dôležitých pravidiel. Hra musela byť nová, pred odovzdaním musela mať vytvorenú stránku v obchode, súťažiaci museli mať práva na všetok obsah a nesmeli používať umelú inteligenciu. Vzal som teda zápisník a začal makať. O celom procese dizajnu hry do tejto súťaže, o problémoch a zaujímavostiach napíšem blog neskôr. Teraz sa chcem venovať súťažiam všeobecne.
Klady súťaží
Podľa môjho skromného názoru majú dizajnérske súťaže niekoľko nezanedbateľných plusov (a nielen tieto, ale aj všetky ostatné kreatívne súťaže). Najväčšími kladmi sú potom termín odovzdania a téma súťaže.
Termín odovzdania
Pravdepodobne najväčším plusom súťaží je termín, ktorý často býva celkom krátky. Popravde, na túto súťaž som celkom nadával – termín mi prišiel nesplniteľný. Ale nebol, len ja som sa o nej dozvedel neskoro. A navyše som hru aj dokončil, akurát som sa pri tom poriadne zapotil.
Na prvý pohľad to vyzerá celkom zvláštne. Prečo by krátky termín na dokončenie hry mal byť plusom? Ale je to tak. Keď ťa tlačí čas, tak neodkladáš dôležitú prácu na neskôr. Radšej vynecháš večer jeden diel Simpsonovcov a pôjdeš pracovať na hre. Neflákaš sa. A taktiež rozmýšľaš nad dizajnom, aj keď na hre pracovať nemôžeš, napríklad v práci, či počas cestovania autom.
Ďalším dôvodom, prečo sú ťažké termíny dobré pre tvoj dizajn, je to, že ťa núti svoje dielo dokončiť. Pokiaľ ťa netlačí koniec súťaže, tak ti nič nebráni v tom, aby si hru neustále vylepšoval. Budeš to robiť dovtedy, kým nebude dokonalá. Lenže to nebude nikdy. Vďaka termínu odovzdania musíš jednoducho povedať koniec, lepšie to už nebude!
Nakoniec je tu ešte faktor krátkosti termínu. Pokiaľ sa ti nepáči hra, ktorú nakoniec vymyslíš, jednoducho na ňu môžeš zabudnúť. Snáď si sa niečo nové naučil a môžeš pokračovať v ďalšom dizajne.
Téma súťaže
Téma je ďalším z veľkých plusov súťaží. Často bývajú zvláštne a zaujímavé, takže sa ako dizajnér pozrieš na hru z nového uhla pohľadu. Ako som už avizoval skôr, kocky nemám veľmi rád, hoci zbožňujem niekoľko hier, ktoré ich (v malej miere) používajú. Mohol som to zanedbať a jednoducho splácať staré známe mechanizmy dohromady. Ale ja som to vzal ako výzvu a pokúsil sa prísť na zaujímavú kombináciu. Nebyť tejto súťaže, ani by mi nenapadlo rozmýšľať nad hrou, ktorá sa celá točí okolo kociek.
Okrem otvorenia nových obzorov dokáže téma súťaže ešte niečo – limitovať. To je tiež na prvý pohľad zvláštny koncept, ale obmedzovanie sa v dizajne je naozaj veľmi prospešné. Jednou zo základných chýb, ktoré dizajnéri robia, je to, že problémy riešia pridávaním. Táto časť hry je nudná? Pridám tam karty udalostí. Tento národ je príliš silný? Pridám ostatným národom novú budovu. A tak ďalej. V konečnom dôsledku je pritom oveľa lepšie uberať, ako pridávať. A teda striktné pravidlá typu toto v tej hre musí byť a toto v tej hre nesmie byť bývajú veľmi prospešné.
Ďalšie plusy
Súťaže majú ešte viac kladných stránok, bez ohľadu na výsledok (víťazstvo v súťaži je obrovské plus, ale nedostane sa každému). V súťažiach môžeš spoznať kopec nových ľudí z brandže, a kopec ľudí môže spoznať teba. Takisto uvidíš hromadu prototypov a môžeš skúmať to, ako problematiku danej súťaže riešili ostatní dizajnéri.
Mínusy
Súťaže majú aj svoje mínusy. Napríklad pokiaľ ti nesadne téma, budeš pracovať na hre, ktorú vlastne ani nechceš vymýšľať (ako ja a kocky). Pokiaľ však súťaže berieš ako formu vzdelávania, zapájaš sa do nich s cieľom zlepšiť sa a posunúť sa ďalej, je tento mínus zanedbateľný.
Ďalším problémom, ktorý pri súťažiach nastáva, je to, že tvoja hotová hra nie je tak úplne hotová. Nemáš čas alebo peniaze na peknú grafiku, nestihneš napísať dobré pravidlá, a už vôbec nemáš čas hru poriadne otestovať a vyvážiť. Musíš si však uvedomiť, že súťažou to nekončí. Pokiaľ z nej vzíde hra, ktorá má potenciál, môžeš na nej ďalej pracovať aj po skončení súťaže, keď nebudeš zviazaný termínom a pravidlami. Hlavné je stihnúť všetko, čo sa dá, a niečo sa pritom naučiť.
Záverom
Ako je určite z článku cítiť, ja osobne mám súťaže veľmi rád. Hlavne krátke a obmedzujúce, keďže ma dostanú z mojej komfortnej zóny von do sveta. Trpezlivo budem očakávať výsledky a už teraz sa teším na ďalšiu zaujímavú súťaž. Len aby som sa o nej dozvedel včas!
O samotnom procese dizajnu hry Moon Metropolis sa dozvieš v novom článku.
Pridaj komentár